🏠 Riešite bývanie a neviete akú hypotéku môžete získať?

Zistite tu

Môžeme si za peniaze kúpiť šťastie?

Dá sa kúpiť šťastie?

Môžeme si za peniaze kúpiť šťastie?

Toto je výber zaujímavostí a postrehov zo sveta (osobných) financií za posledné obdobie. Ak vám tento článok prišiel užitočný, môžete ho odoberať formou nášho pravidelného Moneyhoon weekly newslettera.

Píše Erik Čebík, CEO Moneyhoon.

Nachádzam sa v kaviarni na vlakovej stanici v Košiciach. Staničná energia všade naokolo. Nikdy by mi nenapadlo, že práve tu sa budem zamýšľať nad vzťahom medzi výškou našich zárobkov a šťastím. Inšpiráciou bol Karol, ktorý potom ako sme si pri obede vymenili naše aktuálne príjmové pomery (prelomené tabu), konštatoval, že sa hneď cíti lepšie. Milý chalan, mám ho rád.

Témou dnes nie je pocit väčšieho, či menšieho šťastia, ktorý vyplýva z porovnávania, či z pretekov v predstieranom blahobyte so susedmi Jonesovými.

Vraciam sa k výskumu, ktorý robil Kahneman a Deaton, potom Killingsworth. Títo najprv spolu intenzívne nesúhlasili, potom si dáta navzájom vysvetlili a napokon závery upravili. Niečo neslýchané nielen v akadémii!

V jadre stojí otázka: vedie vyšší príjem k väčšiemu šťastiu? Neuveríte, odpoveď je očakávané “áno”. S rastúcim príjmom šťastie stúpa a nezastavuje sa to – krivka nekompromisne stúpa ďalej aj po dosiahnutí 120 tisíc, či 240 tisíc dolárov ročne, heh.

Nuž tešme sa ako budeme šťastnejší, keď budeme zarábať násobky našich dnešných platov.

A tu príde zradná otázka: O koľko šťastnejší? Zradná otázka vedie k zradnej odpovedi -> minimálne. Výskum velikánov na veľkých vzorkách ľudí totiž ukázal, že šťastie síce s príjmom stúpa, ale rozdiely sú veľmi, veľmi malé. Ľavá os známeho grafu je totiž nesmierne roztiahnutá – v skutočnosti je úroveň šťastia veľmi blízko priemeru naprieč všetkými príjmovými úrovňami. Dodám ešte pre znalcov, že korelácia je síce štatisticky významná, ale… na úrovni 0,09.

Peniaze nás zrejme o moc štastnejšími nespravia. Nehovorím to ja, hovoria to dáta. Pointou je, že si do vyšších príjmových úrovní berieme seba a svoje problémy, traumy, či spôsob myslenia, ktoré vyššie príjmy neodstránia.

Dalšia vec, ktorá vyplýva z iných výskumov a skúsenosti –  finančný stres spôsobený nízkou finančnou rezervou, či obavy z neschopnosti hradiť svoje záväzky, či životný štýl, sú prítomné naprieč príjmovými skupinami. A tu sa o šťastí hovoriť nedá, ale o opaku.

Je to naše vnútorné nastavenie a kontrola nad našimi financiami, na ktorých skutočne záleží.

1730 1080 Erik Cebik